Duchovný pohľad na začiatok liturgického roka v rímskokatolíckej cirkvi.
Na adventnom venci už horia štyri sviece. Naše očakávanie príchodu Ježiša Krista Spasiteľa sa čoskoro naplní jeho príchodom. Čas stíšenia, väčšieho ponoru do seba, častejším spojením modlitbou s Bohom a jeho Matkou Máriou, vystrieda čas radosti z nového života, z podivuhodného Božieho plánu priblížiť sa človeku tak, aby už nikdy nemohol povedať „to sa nedá“, „to nezvládnem“, „to nevydržím“, lebo on sám v ľudskej podobe vydržal a zvládol omnoho viac, aby si človek bol istý, že sa „to dá“.
Slovo advent (z lat. adventus) znamená príchod. V rímskokatolíckej cirkvi sa ním začína nový liturgický rok. Je časom dvojakého očakávania – príchodu vteleného Boha narodeného v Betleheme na tento svet a druhého (eschatologického) príchodu Ježiša Krista na konci čias. Zároveň sa so zvláštnou úctou pripomína aj Ježišova Matka Mária v prvej časti adventu tzv. rorátmi do 16. decembra.
Ich názov pochádza z prvých slov omšového úvodného spevu:
„Rorate, caeli desuper et nubes pluant iustum – Roste nebesia
z výsosti, oblaky nech pršia Spravodlivého.“
„Rorate, caeli desuper et nubes pluant iustum – Roste nebesia
z výsosti, oblaky nech pršia Spravodlivého.“
