VIANOČNÉ OBDOBIE. Od Narodenia Pána. Po Krst Pána.

Sviatky Rímskokatolíckej cirkvi od Štedrého dňa po Troch kráľov a Krst Pána.

Po štvrtej adventnej nedeli je čas do Štedrého večera rôzny – od necelého dňa (v roku, keď 24.12. vychádza na nedeľu a ráno ju ešte slávime ako 4. adventnú nedeľu), kedy táto nedeľa plynule prechádza do Štedrého večera, až po 6 dní, kedy Štedrý večer pripadne až na sobotu po 4. adventnej nedeli.

Štedrý večer je vigíliou sviatku Narodenia Pána. Pripomíname si už v predvečer sviatku veľkú Božiu štedrosť, keď nám Boh daroval Dar nad všetky dary – seba samého v ľudskej podobe, v podobe malého dieťaťa. Preto sa aj my navzájom obdarúvame, aby sme konali podobne – robili radosť našim blízkym, či priateľom.

SVIATOK NARODENIA PÁNA

(Prvý sviatok vianočný, 25. decembra)

Je TÝM dňom, ktorý tvorí centrum Vianoc. Naše zraky sa upierajú do jasieľ na maličké bezbranné dieťa. Boh nie nadarmo vymyslel plán spásy pre nás takým spôsobom. Keby bol zostal pre nás nedosiahnuteľný, tam kdesi vysoko „v oblakoch“, ťažko by sme si k nemu nahádzali cestu a vzťah. No „v plnosti času“ sa Slovo stalo telom. Slovo, ktoré je od večnosti a ktoré je od večnosti spoločenstvom v Trojici, sa sklonilo k zemi a v konkrétnom čase sa jej dotklo v podobe človeka: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“(Jn 3,16).

Aj keď sa Ježišovo narodenie podáva v každom z evanjelií inak a v každom z nich sa detaily rôznia, predsa je ich posolstvo pre nás a zároveň odpoveď na otázku PREČO sa Ježiš narodil jednoznačné:

„Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo“ (Gal 4,4-5).

ADVENT. Čas stíšenia a ponoru do seba.

Duchovný pohľad na začiatok liturgického roka v rímskokatolíckej cirkvi.

Na adventnom venci zažíname prvú sviecu. Naše očakávanie príchodu Ježiša Krista Spasiteľa sa čoskoro naplní jeho príchodom. Čas stíšenia, väčšieho ponoru do seba, častejším spojením modlitbou s Bohom a jeho Matkou Máriou, vystrieda čas radosti z nového života, z podivuhodného Božieho plánu priblížiť sa človeku tak, aby už nikdy nemohol povedať „to sa nedá“, „to nezvládnem“, „to nevydržím“, lebo on sám v ľudskej podobe vydržal a zvládol omnoho viac, aby si človek bol istý, že sa „to dá“.

ADVENT

Slovo advent (z lat. adventus) znamená príchod. V rímskokatolíckej cirkvi sa ním začína nový liturgický rok. Je časom dvojakého očakávania – príchodu vteleného Boha narodeného v Betleheme na tento svet a druhého (eschatologického) príchodu Ježiša Krista na konci čias. Zároveň sa so zvláštnou úctou pripomína aj Ježišova Matka Mária v prvej časti adventu tzv. rorátmi do 16. decembra.

Ich názov pochádza z prvých slov omšového úvodného spevu:
„Rorate, caeli desuper et nubes pluant iustum – Roste nebesia
z výsosti, oblaky nech pršia Spravodlivého.“

VEĽKÝ TÝŽDEŇ. A jeho kľúčové udalosti.

V katolíckej cirkvi západného obradu.

Dnes vstupujeme do vyvrcholenia pôstneho obdobia.
A zároveň do bezprostrednej blízkosti Veľkej noci.

Kvetná (Palmová) nedeľa otvára dvere Veľkého (Svätého) týždňa.
Vtedy si pripomíname udalosti, ktoré zásadne ovplyvnili náš život.

Budeme sledovať človeka v jeho rôznych podobách – slabého, nestáleho, idúceho s davom i proti nemu, verného, vytrvalého i zrádzajúceho, ubližujúceho i pomáhajúceho, súcitného i mučiaceho, zrádzajúceho a zúfalého, i ľutujúceho a kajúceho... a budeme uvažovať, v akých rôznych polohách nachádzame sami seba...